Smerujeme Gréckym smerom?

3. júna 2010, ivanisevic, Nezaradené

Ako sú na tom naše verejné financie, ako je to s plánom na tento rok a jeho plnením, aké sú naše vyhliadky a čo to pre nás znamená? Krátko, stručne a hlavne jednoducho napísané.

5,5% HDP. To neznie vôbec zle, nejaké percento nejakého HDP, ktoré asi časti voličov vôbec nič nepovie. 3,75 mld €, stále to s človekom veľmi nehne, veď miliarda tu miliarda tam. Tak skúsme niečo názornejšie, niečo čo si dokáže človek predstaviť: minieme o takmer 30% (29,89%) viac ako do štátneho rozpočtu peňazí dostaneme. Mám pocit, že v tomto momente časť ľudí už nadobudla nepríjemný pocit. Poďme sa ale pozrieť na realitu. Za prvé 4 mesiace boli výdavky rozpočtu o 45,9% vyššie ako príjmy.

Bojujeme s krízou, na šetrenie čas nie je. Pán premiér hovoril, že je treba silné investície, aby sme sa dostali z krízy. Minule ale pán premiér hovoril o tom, že s krízou sa zázraky robiť nedali, lebo sme malá otvorená ekonomika (import aj export prevyšujú 80% HDP). Človek aby sa v ňom potom vyznal. Budeme stavať v kríze diaľnice, rozhodla vláda, to je spôsob, ako vyvedieme krajinu z krízy (rozumej ekonomickej nie morálnej).  Veď to sú rozumné investície a ak deficit vyletí z 2,2% na 6,8% tak, nech to už použijeme na diaľnice predsa.

Pes je zakopaný v tom, že ten nárast deficitu na 6,8% sa výstavby diaľnic nijak netýka. Na to máme zvláštny dlhový účet. Ak by sme vzali do úvahy, že sa štát zaviaže splácať dovedna 21,435 mld € na troch PPP projektoch, tak by si mohol človek povedať, že ten dlh, ktorý sa za rok podarí vyprodukovať je o „niečo vyšší“ ako tých plánovaných 3,75 mld € (alebo skôr realistických 5 mld €). Ešte šťastie, že to nebudeme musieť zaplatiť naraz, veď je to len 714 mil € ročne (len 1,05% HDP, alebo inými slovami, len 5,7% dnešných príjmov rozpočtu alebo ešte inak, je to len polovica rozpočtu ministerstva zdravotníctva).

Tak sa pozrime, ako sa bude robiť rozpočet pre ďalších ministrov financií. Ak sa nestane zázrak, tak po voľbách bude nový minister financií niekde škrtnúť asi 1,25mld €, aby sme sa zmestili do deficitu 5,5%. Do budúcna bude musieť nájsť na splátky diaľnic spomínaných 714 mil € ročne, takže tak výhľadovo na ďalšie volebné obdobie treba rátať so škrtmi asi 2 mld € ročne. Žiadna strana nemá v programe plán, kde škrtať len kde rozdávať. Možno je to veľa, možno nie, ale je to viac ako 12% plánovaných výdavkov na tento rok. Možno, že príde vláda, ktorá škrtať nebude vôbec, možno si povie, 5,5% alebo 7,5%, koho to zaujíma? Čo sa stane? Nejaké čísla, koho zaujíma, že dlh Slovenska bol 27,7% v roku 2008 a v roku 2011 to bude pri troche optimizmu pod 45%?

Len žiaľ, raz to zaplatíme, či už dobrovoľne, či s medzinárodnou hanbou, ako pomoc IMF (Gréci alebo Maďari by vedeli hovoriť). Najhoršie na tom celom je, že sa lepšie mať s dlhmi nebudeme, celé rozhodovanie nie je o lepšom alebo horšom živote ale o tom, kedy si ktorý zo životov doprajeme.

(Čísla použité v texte pochádzajú z Ministerstva financií SR, Európskej Komisie a Štatistického úradu SR)